Ako nám kto vonia?

Tieto gény hrajú kľúčové rolu vo fungovaní imunitného systému pri rozpoznávaní cudzorodých elementov, ktoré väčšinou pochádzajú z nejakéhopatogénu. Preferencie pre MHC odlišných jedincov tak zaisťuje,že vzniknuté potomstvo bude odolnejšie voči väčšiemu spektru infekcií. Pred sedemnástimi rokmi prišiel švajčiarsky bádateľ Klaus Wedekind spolu s kolegami s experimentom, v ktorom zistil, že ženy nie sú v tomto ohľade výnimkou a dávajú prednosť vôni MHC odlišných jedincov. To však platilo len pre ženy, ktoré neužívali hormonálnu antikoncepciu. U tých,ktoré užívali, bola naopak zistená preferencia pre jedincov MHC podobných.Samotní autori štúdie tento výsledok interpretovali tak, že hormonálne  pilulky do istej miery simulujú tehotenstvo, pri ktorom je pre ženu výhodné obklopovať sa sa príbuznými jedincami, teda jedincami MHC podobnými.

Spomínaná  štúdia vyvolala obrovskú debatu medzi odborníkmi aj laikmi o dôsledkoch užívania hormonálnej antikoncepcie na zdravie potenciálnych potomkov. Ďalšie štúdie vedcov, tieto predpoklady potvrdili.Vyzerá to teda tak, že hormonálna antikoncepcia skutočne hrá rolu v tom, akí ľudia nám voňajú a nevoňajú. A pretože rôzne vône a pachy môžu významne ovplyvňovať naše emócie, je možné, že zmeny v preferenciách povedú u partnerov k zvýšeniu konfliktov či spokojnosti v sexuálnom živote a prípadne až k rozchodu. Či ide len o našu bujnú fantáziu, či na tom „skutočne niečo bude“, by mali zistiť ďalšie výskumy.Čo mi nevonia neznamená, že mi nepomôže. Náš vzor, ktorý máme uložený v hlave, môžeme poopraviť a naše vnímanie vôní rozšíriť,a tak sa obohatiť o nové zážitky. Vyvinul som preparát, ktorý nás dokáže po citovej aj čuchovej stránke obohatiť, je to Levamin. Ďalšie výskumy vedcov z Weizmanovho inštitútu odhalili 50 génov, ktoré pre chuťové a čuchové receptory, ktoré máme pozapínané do najrôznejších kombinácií. Každý z nás má svoj vlastný vzor zapnutých receptorov a podľa toho sa tiež môže tešiť z chutí a vôní. Navzájom sa odlišujeme tiež citlivosťou svojich receptorov. Tieto rozdiely pravdepodobne stoja v pozadí odlišného chuťového aj čuchového „vkusu“príslušníkov rôznych etník.

Vedci sľubujú, že tento objav prinesie revolúciu dopotravinárskeho priemyslu. Vraj nám budú najrôznejšie malinovky, instantnépolievky či jogurty vyrábať na mieru podľa našich receptorov. Tak jednoduché tozas nebude, pretože oslabenie jednotlivých orgánov, najmä pľúc a hrubého črevamá vplyv na to, či vôbec sme schopní niečo zacítiť. Pritom hrubé črevo má oslabanétakmer každý druhý človek.

Autor: Vladimír Ďurina, bioteapeut